1. Soloqué v dejstve III, scéna III :V tomto monológu kráľ vyjadruje svoju vinu a uznáva závažnosť svojich činov. Hovorí:"Ó, môj priestupok je hodnosť, páchne do neba; / má prvotnú najstaršiu kliatbu na 't, / bratova vražda. Modlite sa, aby som nemohol?..." Uvedomuje si, že jeho zločin je ohavný a že nesie ťažké bremeno.
2. Rozhovor s Hamletom v dejstve III, scéna IV :Keď Hamlet konfrontuje kráľa s jeho zločinom, kráľ reaguje s pocitom viny a výčitiek svedomia. Priznáva sa k svojim činom a vyjadruje ľútosť. Hovorí:"Ó, Hamlet, aký odpad to bol! / odo mňa, ktorého láska bola taká dôstojná / že išla ruka v ruke aj so sľubom, / ktorý som jej dal v manželstve..." Kráľ uznáva že upadol z milosti a hlboko ľutuje svoju zradu.
3. Pokus o modlitbu v dejstve III, scéna III :Kráľ sa pokúša pomodliť za odpustenie, no zistí, že to nedokáže. Cíti, že jeho zločin je taký veľký, že sa nedá odpustiť. To odráža jeho vnútorný boj s pocitom viny a výčitkami svedomia.
Počas hry kráľ prejavuje výčitky svedomia a ľútosti, čo naznačuje, že nie je úplne bez svedomia.