1. Modelovanie :Inštruktor predvádza úlohu a zároveň verbalizuje svoje myšlienky, plány a stratégie riešenia problémov krok za krokom. To poskytuje študentom model, ktorý môžu pozorovať a napodobňovať.
2. Ústne sebaučenie :Študenti začnú pracovať na úlohe a zároveň nahlas verbalizujú svoje myšlienky a činy. To im pomáha rozvíjať vnútornú reč a uvedomovať si svoje kognitívne procesy.
3. Tiché samoučenie :Ako sa študenti stávajú zdatnejšími, postupne prechádzajú od otvorenej verbalizácie k tichej samomluve. Naďalej používajú vnútornú reč na vedenie svojho myslenia a stratégií.
4. Slabnutie sebaučenia :Keď študenti rozvíjajú zvládnutie úlohy, znižujú frekvenciu svojich vlastných pokynov. Viac sa spoliehajú na automatickú a efektívnu samoreguláciu bez potreby neustálych výslovných pokynov.
5. Zovšeobecnenie :Zručnosti a stratégie získané pre jednu úlohu sa aplikujú na iné nastavenia a situácie na riešenie problémov. Študenti sa učia zovšeobecňovať svoje sebavzdelávacie schopnosti v rôznych kontextoch.
Nasledovaním týchto krokov si študenti rozvíjajú metakognitívne povedomie a sebaregulačné schopnosti potrebné pre samostatné učenie a efektívne riešenie problémov.