Tanec začína tým, že tanečník ponúkne tanečnici kvetinu, čo symbolizuje jeho obdiv a náklonnosť k nej. Tanečnica prijme kvetinu a položí si ju za ucho. Pár potom začne tancovať, pričom mužský tanečník vedie tanečnicu v sérii krokov a otáčok. Tanec sa často predvádza v kruhu, pričom sa tanečníci pohybujú okolo seba ladným a plynulým spôsobom.
Jednou z najvýraznejších čŕt ľudového tanca Sampaguita je používanie kastanet. Tanečníci držia kastanety v rukách a cvakajú ich do seba, čím vytvárajú rytmický zvuk, ktorý hudbu sprevádza. Cvakanie kastanet dodáva tancu živý a energický nádych.
Ľudový tanec sampaguita nie je len formou zábavy; má tiež kultúrny a historický význam pre obyvateľov Ilaya. Tanec sa dedí z generácie na generáciu a často sa predvádza počas festivalov a iných špeciálnych príležitostí. Pre ľudí z Ilaya je to spôsob, ako osláviť svoje dedičstvo a podeliť sa o svoje tradície s ostatnými.
V posledných rokoch si ľudový tanec Sampaguita získal širšiu popularitu a uznanie na Filipínach aj v zahraničí. Bol prezentovaný na rôznych kultúrnych podujatiach a súťažiach a stal sa symbolom filipínskej kultúry a milosti.