Počas stredoveku sa tanec stal čoraz populárnejším ako forma zábavy a často sa hrával na dvore a v kočovných divadlách. V 15. storočí sa tanec začal začleňovať do divadelných predstavení a napokon sa stal základným prvkom mnohých hier.
V 17. a 18. storočí sa tanec výrazne štylizoval a kodifikoval a často sa používal na vyjadrenie emócií a rozprávanie príbehov v baletoch a operách. Počas obdobia romantizmu v 19. storočí sa tanec stal expresívnejším a plynulejším a často sa používal na vytvorenie pocitu atmosféry a emócií v hrách a operách.
V 20. storočí sa divadelný tanec neustále vyvíjal a diverzifikoval a bol začlenený do širokého spektra divadelných inscenácií, od muzikálov a revuí až po hry a opery. Divadelný tanec je dnes neodmysliteľnou súčasťou mnohých divadelných predstavení a obľubujú ho diváci po celom svete.
Tu sú niektoré kľúčové postavy v histórii divadelného tanca:
* Jean-Baptiste Lully (1632-1687):Francúzsky skladateľ a choreograf Lully je považovaný za zakladateľa francúzskej opery. Vytvoril balety a opery, ktoré obsahovali zložité a prepracované tanečné sekvencie.
* Jean-Georges Noverre (1727-1810):Francúzsky choreograf a teoretik baletu Noverre sa zaslúžil o rozvoj umenia baletu d'action, ktorý kládol dôraz na použitie tanca na rozprávanie príbehov a vyjadrenie emócií.
* Carlo Blasis (1797-1878):Taliansky tanečník, choreograf a spisovateľ Blasis je považovaný za jednu z najdôležitejších postáv v histórii baletu. Vyvinul systém baletnej techniky, ktorý sa používa dodnes.
* Isadora Duncan (1877-1927):Americká tanečnica a choreografka Duncan je považovaná za zakladateľku moderného tanca. Odmietla tradičnú baletnú techniku a vytvorila nový štýl tanca, ktorý bol prirodzenejší a výraznejší.
* Martha Graham (1894-1991):Americká tanečnica a choreografka Graham je považovaná za jednu z najvplyvnejších osobností v histórii moderného tanca. Vyvinula techniku pohybu, ktorá kládla dôraz na kontrakciu a uvoľnenie a vytvorila nový štýl tanca, ktorý bol expresívny a zároveň silný.