Vývoj polka sa nayon, tradičného filipínskeho ľudového tanca, možno vysledovať do začiatku 19. storočia, keď sa do krajiny dostali európske vplyvy. Pojem „polka“ pochádza z českého slova „pulka“, čo znamená „polkrok“ alebo „polskok“ a odkazuje na charakteristický skokový krok tanca.
Európski kolonizátori, predovšetkým Španieli, zaviedli na Filipíny rôzne spoločenské tance. Medzi týmito tancami bola aj polka, ktorá si medzi filipínskym obyvateľstvom získala obľubu vďaka svojmu živému rytmu a energickým krokom. Postupom času sa polka spojila s pôvodnými filipínskymi tanečnými prvkami a kultúrnymi praktikami, čím sa premenila na osobitnú formu známu ako polka sa nayon.
K evolúcii polka sa nayon došlo vo vidieckych komunitách, známych ako „nayons“, kde ľudia prispôsobili tanec tak, aby vyhovoval ich kultúrnemu cíteniu. Tanec sa stal základom dedinských osláv, slávností a spoločenských stretnutí. Zvyčajne sa predvádzal počas slávností a slúžil ako prostriedok na spájanie komunity a radostný prejav.
Charakteristickým rysom polka sa nayon je jeho integrácia s tradičným filipínskym odevom, hudbou a nástrojmi. Tanečníci sa vyzdobili farebnými filipínskymi kostýmami, ktoré odrážali regionálne variácie a kultúrne dedičstvo. Tanec sprevádzal hudbu s domorodými nástrojmi ako gitara, rondalla a bambusové flauty, čo mu dodávalo jedinečný filipínsky zvuk.
Polka sa nayon okrem sviatočného charakteru slúžila aj praktickým účelom. Uľahčilo to dvorenie a umožnilo jednotlivcom prejaviť svoju náklonnosť a zámery voči potenciálnym partnerom. Tanec poskytoval členom komunity platformu na interakciu a vytváranie sociálnych väzieb, čím sa posilňovali komunitné väzby.
Polka sa nayon predviedla schopnosť Filipíncov spájať cudzie vplyvy s miestnymi zvykmi, výsledkom čoho je hybridná forma umeleckého vyjadrenia. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou repertoáru filipínskych ľudových tancov, oslavoval ducha komunity, kultúrnu rozmanitosť a živosť vidieckeho života.
Dnes je polka sa nayon opatrovaná a hrá sa ako súčasť kultúrnych prezentácií a festivalov v rôznych regiónoch Filipín. Slúži ako svedectvo o bohatom kultúrnom dedičstve krajiny a jej neustálom vývoji tradičných tanečných foriem.