Jesenná rovnodennosť je astronomická udalosť, ktorá sa vyskytuje dvakrát do roka, raz na severnej a raz na južnej pologuli. Označuje začiatok jesene na severnej pologuli a začiatok jari na južnej pologuli.
Kedy k tomu dôjde?
Jesenná rovnodennosť nastáva, keď sa zemský rovník pretne so stredom Slnka. Stáva sa to dvakrát do roka:raz okolo 22. alebo 23. septembra na severnej pologuli a raz okolo 20. alebo 21. marca na južnej pologuli. Presný dátum sa z roka na rok mení kvôli mierne eliptickej dráhe Zeme okolo Slnka.
Deň a noc
Počas jesennej rovnodennosti je dĺžka dňa a noci na celom svete takmer rovnaká. Je to preto, že slnečné lúče dopadajú priamo na zemský rovník, takže severná a južná pologuľa dostávajú rovnaké množstvo denného svetla.
Zmena ročných období
Jesenná rovnodennosť označuje prechod z leta na jeseň na severnej pologuli. Dni sa začínajú skracovať a noci sa predlžujú. Listy na listnatých stromoch začnú červenať, oranžovať a žltnúť a nakoniec opadávajú.
Čas zberu
Jesenná rovnodennosť je tiež obdobím zberu úrody. Poľnohospodári na celom svete zbierajú svoje plodiny, ako je kukurica, pšenica a sója. Úroda je časom osláv a vďaky za bohaté vegetačné obdobie.
Oslava rovnodennosti
Mnoho kultúr po celom svete oslavuje jesennú rovnodennosť festivalmi a rituálmi. V starovekom Ríme sa rovnodennosť oslavovala sviatkom nazývaným „Equirria“. Equirria bol čas na uctenie si boha Marsa a na modlitbu za úspešnú úrodu.
V modernej dobe sa jesenná rovnodennosť často oslavuje vatrami, bdeniami pri sviečkach a inými zhromaždeniami. Je to čas zamyslieť sa nad striedaním ročných období a poďakovať sa za hojnú úrodu.
Jesenná rovnodennosť je krásnym a významným obdobím roka. Znamená zlom v ročných obdobiach a čas zmien. Je to čas zamyslieť sa nad minulosťou a pozerať sa do budúcnosti.