1. Zavolajte a odpovedzte:
Otrockí spirituáli často začleňovali spev typu call-and-response, kde vodca spieval rad a skupina odpovedala harmóniou. Táto prax sa stala základom improvizačných techník používaných v jazze, kde si sólisti vymieňajú frázy so súborom.
2. Polyrytmy a synkopácia:
Africké rytmy, ktoré do USA priniesli zotročení ľudia, sú základom rytmickej zložitosti a synkopických rytmov, ktoré sú vlastné jazzovej hudbe.
3. Modré poznámky:
Mnohé otrocké piesne obsahujú „modré tóny“ alebo mierne sploštené tretie, piate a siedme tóny tradičných západných stupníc. Použitie bluesových tónov poskytuje jazzovým umelcom expresívny potenciál nad rámec štandardnej tonality.
4. Improvizácia:
Spontánna improvizácia prekvitala v rámci náboženských otrokárskych hudobných tradícií a stala sa základom ducha jazzu, pričom hudobníkom poskytla možnosti individuálnej kreativity a emocionálneho vyjadrenia.
5. Nástroje:
Zotročení remeselníci vyrábali hudobné nástroje s využitím miestnych zdrojov; ich výtvory zahŕňali banjo, husle a domáce bicie nástroje. Prijatie týchto nástrojov prispelo k bohatej inštrumentácii používanej v ranom jazze.
6. Sociálna funkcia:
Hudba, náboženská alebo iná, plnila rôzne funkcie — od uctievania až po zábavu. V podobnom duchu sa raný jazz vyvinul v afroamerických spoločnostiach ako životne dôležité aspekty náboženských prejavov, voľných stretnutí a kolektívnych zážitkov.
7. Hudobné tradície:
Americká otrocká hudba zahŕňa vplyvy z afrických hudobných tradícií – vrátane západoafrických vzorov bubnovania, zborov typu call-and-response a zložitých polyrytmov – ktoré hlboko formovali podstatu jazzu.
V podstate zotročení Afričania využívali hudbu ako spôsob náboženského vyjadrenia, sociálnej súdržnosti, odporu a umeleckého vyjadrenia uprostred nepriazne. Tieto kultúrne základy zanechali nezmazateľnú stopu na následnom vzniku a rozkvetu jazzu ako základnej umeleckej formy Ameriky.