Jazzová prechádzka opisuje spôsob, akým jazzový hudobník využíva celé rozpätie krku klavíra alebo gitary na vytváranie akordových postupov a improvizáciu. Hráč „chodí“ hore alebo dole po krku nástroja, hrá tóny vyššie a nižšie na stupnici, ako idú, a to pomáha vytvárať dynamickú a zaujímavú melódiu alebo postup.
Jazzové prechádzky sa často používajú v jazzovej a bluesovej hudbe a možno ich počuť v improvizovaných aj komponovaných melódiách. Zahŕňajú postupné hranie rôznych tónov akordu, vrátane koreňa, tercie, kvinty a septimy, zvyčajne začínajúc od najnižšieho tónu a smerom nahor. To umožňuje hudobníkom preskúmať rôzne hlasy a textúry akordu, ako aj využívať chromatickejšie tóny a rozšírené harmónie.
Jazzové prechádzky možno považovať aj za prechodné pasáže, spájajúce rôzne časti piesne alebo skladby. Dokážu vytvárať rytmické napätie a plynulý pohyb a často sa používajú na budovanie očakávania alebo na premostenie harmonických zmien.
Celkovo je jazzová prechádzka základnou technikou v jazzovej hudbe, ktorá umožňuje melodickú kreativitu aj harmonické skúmanie a je základným prvkom jedinečného zvuku a štýlu jazzu a blues.