Nie je nezvyčajné, že jazzoví speváci do svojich vystúpení zapájajú aj stvárnenie klasického popu, folku, blues a dokonca aj klasickej hudby. Napríklad Ella Fitzgerald, považovaná za jednu z najväčších jazzových speváčok všetkých čias, mala rôznorodý repertoár, ktorý zahŕňal jazzové štandardy, melódie a popové piesne z éry Great American Songbook.
Džezoví speváci často reinterpretujú tieto staré melódie tým, že do nich vkladajú jazzové prvky, ako sú improvizácia, synkopa a scatový spev. Ich jedinečné vokálne techniky a improvizačné schopnosti im umožňujú vniesť do nedžezových skladieb svieži pohľad a jazzové cítenie, čím vytvárajú nové a podmanivé stvárnenia, ktoré si stále zachovávajú podstatu originálu.
Predvedením starých melódií rôznych žánrov demonštrujú jazzoví speváci svoju všestrannosť a schopnosť spojiť sa so širším publikom. Tieto interpretácie tiež slúžia ako most medzi rôznymi hudobnými štýlmi, predstavujú jazz širšiemu spektru poslucháčov a podporujú medzikultúrne porozumenie a ocenenie rôznych hudobných tradícií.
Takže áno, jazzoví speváci často spievajú staré melódie, ktoré nie sú pôvodne jazzové, čím predvádzajú svoje vokálne schopnosti a dodávajú piesňam z rôznych období a žánrov jedinečný jazzový nádych.