Vyznačuje sa používaním elektrických gitár a bicích, ako aj dôrazom na improvizáciu a vokály typu call-and-response.
Medzi najznámejších chicagských bluesových hudobníkov patria Muddy Waters, Howlin' Wolf a Sonny Boy Williamson.
História
Chicago blues vzniklo v 10. a 20. rokoch 20. storočia, keď afroamerickí hudobníci z delty Mississippi a iných vidieckych oblastí na juhu začali migrovať do Chicaga za prácou.
Títo hudobníci si so sebou priniesli svoje vlastné hudobné tradície a začali ich spájať so zvukmi mestského Chicaga, ako je jazz a ragtime.
Výsledkom bol nový druh bluesovej hudby, ktorá bola hlasnejšia, energickejšia a improvizovanejšia ako čokoľvek predtým.
Charakteristiky
Chicago blues je charakteristické používaním elektrických gitár a bicích, ako aj dôrazom na improvizáciu a vokály typu call-and-response.
Elektrická gitara dala bluesovým hudobníkom hlasnejší, silnejší zvuk a umožnila im vytvárať nové a inovatívne zvuky.
Bubny dodali hudbe zmysel pre rytmus a pohon a pomohli vytvoriť tanečnejší zvuk.
Improvizácia bola dôležitou súčasťou chicagského blues a umožnila hudobníkom vyjadriť sa jedinečným a osobným spôsobom.
Vokály typu Call-and-Response boli ďalšou dôležitou súčasťou chicagského blues a pomohli vytvoriť zmysel pre komunitu a interakciu medzi hudobníkmi a publikom.
Vplyv
Chicago blues malo hlboký vplyv na vývoj bluesovej hudby a všeobecnej populárnej hudby.
Pomohlo to spopularizovať blues mimo svojho tradičného publika a ovplyvnilo to široké spektrum hudobníkov, od B. B. Kinga a Alberta Kinga po Jimiho Hendrixa a Erica Claptona.
Chicago blues je dnes stále dôležitou a živou súčasťou hudobnej scény a naďalej inšpiruje a ovplyvňuje hudobníkov na celom svete.