Spočiatku bol jazzový tanec z veľkej časti improvizovaný a neformálny, hral sa na spoločenských stretnutiach, večierkoch a v miništrantských predstaveniach. Zahŕňala zložité rytmy, improvizáciu, synkopu a polyrytmy. Keď však začal získavať na popularite a rozširovať sa do veľkých miest ako New York City, Chicago a Los Angeles, začal získavať väčšiu štruktúru a stal sa formalizovaným ako forma tanca.
Začiatkom 20. storočia začali afroamerickí tanečníci, umelci a hudobníci cestovať po krajine s vaudevillovými predstaveniami, ktoré ešte viac odhalili jazzový tanec širšiemu publiku. Významnú úlohu pri popularizácii jazzového tanca zohrali renomovaní tanečníci ako Bill „Bojangles“ Robinson, Josephine Baker a ďalší.
Džezový tanec bol ovplyvnený aj inými formami tanca, ako je balet, step a moderný tanec, čo viedlo k jeho vývoju a začleneniu rôznych techník a štýlov. Keď získal uznanie, našiel si svoje miesto v muzikáloch na Broadwayi, hollywoodskych filmoch a televíznych reláciách, čím prispel k jeho popularite v hlavnom prúde.
Postupom času prešiel jazzový tanec rôznymi obdobiami, od tradičného jazzu cez swing jazz, bebop jazz, fusion jazz a súčasný jazz. Dnes je uznávaný ako všestranný a expresívny tanečný štýl zahŕňajúci rôzne formy, od tradičných až po modernejšie interpretácie, z ktorých každá má jedinečné interpretácie a vlastnosti.