Improvizácia: Jazzová hudba sa sústreďuje na improvizáciu, kde hudobníci spontánne vytvárajú melódie, sóla a harmónie, než aby sa striktne držali písanej kompozície. Táto nespútaná kreativita dodáva hudbe prvok prekvapenia a dynamiky.
Synkopácia: Rytmicky zložitá synkopa je v jazze bežnou črtou. Džezoví hudobníci často nahradzujú rytmus hraním na „and“ alebo off-beats, čím vytvárajú jedinečný rytmický pocit, ktorý dodáva hudbe hĺbku.
Polyrytmy: Jazz často využíva polyrytmy, kde súčasne existuje viacero rytmických vzorov. Táto vrstvená rytmická štruktúra dodáva hudbe jemnú a zložitú kvalitu.
Harmonizácia: Jazzoví hudobníci používajú pokročilé harmónie, ako sú rozšírené akordy, zmenené akordy a chromatizmus. Tieto sofistikované akordové postupy vytvárajú neočakávané melodické rozlíšenia a bohatšie hudobné textúry.
Call-and-Response: Call-and-response, technika, pri ktorej jeden hudobník hrá frázu, na ktorú potom odpovedá alebo ju rozvíja iný hudobník, je bežnou praxou v jazze. Táto interakcia vytvára pocit konverzácie medzi nástrojmi.
Modré poznámky: Modré tóny, mierne sploštené tóny, najmä tretia, piata alebo siedma stupnice, sú základnými zložkami jazzu. Tieto jemné výšky dodávajú jazzovej hudbe jej charakteristický emotívny a melancholický zvuk.
Sólo: Jazzové sóla umožňujú jednotlivým hudobníkom predviesť svoje improvizačné schopnosti. Hudobníci improvizujú sóla v kontexte harmonickej štruktúry piesne a vytvárajú jedinečné melódie a variácie, ktoré prispievajú k celkovému jazzovému zvuku.
Vplyv afrických rytmov a blues: Jazz sa vynoril z afrických hudobných vplyvov a raných bluesových tradícií. Zachováva si tieto korene prostredníctvom začlenenia synkopických rytmov, improvizácie a expresívnych emocionálnych vystúpení.
Interakcia a hranie v súbore: V jazze je kľúčová interakcia medzi hudobníkmi a ich schopnosť počúvať, reagovať a stavať na vzájomných nápadoch. Tento kolaboratívny charakter hry v súbore je definujúcim aspektom jazzového predstavenia.
Sloboda prejavu: Jazz podporuje slobodu prejavu a individualitu. Jazzoví hudobníci nie sú viazaní prísnymi pravidlami alebo vzorcami; namiesto toho prijímajú svoje osobné hudobné hlasy a interpretačné prístupy.
Celkovo možno povedať, že kombinácia improvizácie, synkopických rytmov, pokročilých harmónií, call-and-response, blue notes, sóla, interakcie súboru a vplyvu afrických rytmov a blues prispieva k jedinečným kvalitám, ktoré definujú jazzovú hudbu.