1. Historický kontext: Príbeh sa odohráva v roku 1922, počas vrcholnej jazzovej éry, v období, keď tento žáner získaval obrovskú popularitu. Jazz prekvital ako dynamická forma hudby, ktorá sa vzďaľovala od tradičných melódií a štruktúr. Bol stelesnením zmyslu pre inováciu a slobodu, ktorý v tom čase veľmi zarezonoval.
2. Reprezentácia kultúry a životného štýlu: Džezová hudba zohrala významnú úlohu v rôznych spoločenských prostrediach zobrazených v románe, ako napríklad na honosných večierkoch organizovaných Jayom Gatsbym. Hudba ilustrovala atmosféru vzrušenia a dekadencie, ktorá definovala životný štýl a kultúru postáv v Roaring Twenties.
3. Symbolizmus postavy: F. Scott Fitzgerald, autor knihy Veľký Gatsby, využíva jazz ako symbol pre samotného Gatsbyho. Rovnako ako jazzová hudba spochybňuje konvenčné normy a hranice, Gatsby popiera spoločenské konvencie a morálne kódexy starej peňažnej elity, ktorej sa túži stať súčasťou.
4. Komentár v sociálnych sieťach: Román využíva jazzovú hudbu ako formu sociálneho komentára, najmä v súvislosti s vyvíjajúcimi sa hodnotami v rámci spoločnosti vyššej triedy tej doby. Porovnanie jazzu, zvyčajne spájaného s marginalizovanou a robotníckou triedou, so svetom bohatých ilustruje Fitzgeraldovu kritiku prázdnoty a povrchnosti, ktorá sa skrýva pod jeho fasádou.
5. Vývoj postavy: V celom románe sa prítomnosť a zvuk jazzovej hudby zhodujú s kľúčovými momentmi vývoja a odhalenia postavy. Napríklad k prvému stretnutiu medzi Gatsbym a Daisy dôjde počas párty naplnenej zvukmi jazzu, čo signalizuje posun v trajektórii ich vzťahu.
Celkovo spojenie jazzovej hudby a Veľkého Gatsbyho presahuje jeho historické prostredie. Ponára sa do hlbších tém sociálnej transformácie, kultúrnej kritiky a hľadania autentických emocionálnych spojení v dobe poznačenej honbou za bohatstvom a materializmom.