Gumový tanec bol vyvinutý ako spôsob, ako sa baníci prejaviť a vyrovnať sa s drsnými podmienkami a prácou, ktorým čelili. Vykonávali ho najmä baníci a často zahŕňali aspekty ich práce a každodenného života, ako napríklad pretváranie kopania, práce v stiesnených priestoroch a únik pred nebezpečenstvom.
Tanec je známy predovšetkým pre zreteľný zvuk, ktorý vytvárajú čižmy, ktoré sa často používajú ako jediné nástroje počas predstavenia. Tanečníci nosia pevné gumené čižmy, často staré a opotrebované, a rytmicky búchajú, udierajú alebo dupali o zem alebo o seba, aby vytvorili hudbu a rytmus.
Gumový tanec je charakteristický svojimi silnými, energickými pohybmi a často zahŕňa akrobaciu, padanie a dupanie v synchronizovaných rutinách. Kroky a pohyby sú inšpirované každodennými činnosťami baníkov a obsahujú prvky stepu, breakdance a tradičných afrických tancov.
Širšiu obľubu si získal počas 60. a 70. rokov 20. storočia, najmä počas politických a kultúrnych protestov, pretože sa stal prejavom odporu, kultúrnej hrdosti a prostriedkom na rozprávanie príbehov a zvyšovanie povedomia o boji baníkov a iných marginalizovaných skupín.
Gumový tanec sa odvtedy stal dôležitou súčasťou juhoafrickej kultúry, ktorá predstavuje umelecké dedičstvo krajiny a význam tanca ako formy sebavyjadrenia a rozprávania príbehov. Rozšírilo sa za hranice svojich začiatkov a získalo medzinárodné uznanie, pričom tanečné skupiny predvádzali gumové tance na svetových pódiách a súťažiach.