Tragický svetonázor v _Oidipus Rex_ podčiarkuje krehkosť a obmedzenia ľudskej existencie. Napriek najlepším úmyslom a úsiliu postáv, ich činy nevedomky prispievajú k ich vlastnému zániku. Dramatik Sofokles tvrdí, že ľudia sú spútaní silami väčšími ako sú oni sami a sú len pešiakmi v rukách osudu. Hra spochybňuje predstavy o slobodnej vôli a kontrole, pričom zdôrazňuje nevyhnutnosť utrpenia a nevyhnutné dôsledky vlastných činov, ktoré si jednotlivec často ani neuvedomuje.
Tragický svetonázor navyše zdôrazňuje dôležitosť sebapoznania a pochopenia vlastnej podstaty. Oidipova cesta k sebaobjaveniu a odhaleniu jeho skrytej minulosti slúži ako varovný príbeh o nebezpečenstvách nevedomosti a arogancie. Hra naznačuje, že skutočná múdrosť spočíva v uznaní svojich nedostatkov a obmedzení a prijatí dôsledkov svojich činov.
Tragický svetonázor prezentovaný v _Oidipus Rex_ vyvoláva v publiku hlboký pocit ľútosti a strachu. Z nezaslúženého utrpenia hlavného hrdinu a uvedomenia si ich zraniteľnosti vzniká ľútosť. Strach pramení z poznania, že nešťastie postáv môže postihnúť kohokoľvek, čo ilustruje krehkosť a nepredvídateľnosť ľudskej existencie.
Celkovo svetonázor prezentovaný prostredníctvom anagnorisy v _Oidipus Rex_ zdôrazňuje silu osudu, obmedzenia ľudskej činnosti, význam sebapoznania a nevyhnutnosť tragického utrpenia ako základné prvky ľudského stavu.