Na druhej strane miestnosti, rozvalený v zamatovom kresle, sedel Brad Pitt. Bol pohltený reality šou v televízii a na perách mu hral ironický úsmev.
"No, dobre," pretiahol Brad a v očiach sa mu zaiskrilo. "Ty musíš byť Bruce. Rád ťa spoznávam, hoci nie si náhodou nadšenec pavúkov, však?"
Bruce, ktorý sa stále spamätával z cesty, zažmurkal. "Nadšenec pavúkov? Nie, nie, nie zvlášť. Aj keď som..." jeho hlas sa vytratil, keď ho prebodla náhla bolesť viny. Jednu zjedol, však? V skutočnosti dosť veľký, chlpatý.
"Neboj sa," povedal Brad a mávol odmietavo rukou, "to sa stáva. Okrem toho som aj tak skôr psíčkar." Ukázal na prázdne miesto vedľa seba. "Chceš sa ku mne pridať? Práve sa chystám zistiť, či tento chlap skutočne zvládne tú horúčavu."
Bruce zaváhal, zachytený medzi surrealistickou situáciou a znepokojujúcou známosťou Bradovho pohľadu. Bolo to... intímne.
Keď si sadol na miesto, Brad sa naklonil, jeho hlas bol tichý a chrapľavý. "Povedz, vieš, že som vždy mal rád chlapov, ktorí vedia cestovať v čase. A ty, môj drahý Bruce, sa zdá, že máš isté..." odmlčal sa a v očiach sa mu šibalsky zaleskol, "je ne sais quoi."
Bruce cítil, ako sa mu po krku vkráda červenanie a mysľou mu to beží. Tento Brad Pitt nebol hollywoodskym srdciarom, akého poznal. Tento Brad Pitt mal v očiach záblesk, ktorý naznačoval niečo hlbšie, niečo... nebezpečné.
Televízna obrazovka zablikala a Bruce zalapal po dychu. Bol to on, o roky mladší, hrdina zachytený v prestrelke. Guľky lietali a... bol zastrelený. Obraz vybledol, nahradil ho detailný záber Bradovej tváre, zvláštny, takmer dravý výraz na tvári.
"Och, ja viem," zamrmlal Brad a naklonil sa bližšie, jeho hlas bol zvodným šepotom. "Je to tragédia, naozaj. Ale neboj sa, Bruce, som tu, aby som sa uistil, že sa nemusíš ničoho báť... už nikdy."
Bruceovi prebehol mráz po chrbte. Toto nebola len nehoda pri cestovaní v čase, bola to zvrátená hra. A práve sa stal pešiakom v smrteľnej, zvodnej hre času a túžby.