1. Filmové štúdio/distribútor:
* Často majú licenčné zmluvy s vysielateľmi, ktorí určujú, kedy sa môže film premietať. Zvyčajne to súvisí s hodnotením MPAA filmu (napr. G, PG, PG-13, R, NC-17).
* Niektoré štúdiá môžu mať prísne pravidlá o tom, kedy sa ich filmy môžu premietať, najmä v prípade novovydaných filmov.
2. Vysielacia sieť/káblový kanál:
* Majú svoje vlastné interné programové zásady na základe demografických údajov publika a požadovaného obsahu.
* Môžu sa rozhodnúť vysielať film v určitom čase, aby maximalizovali sledovanosť alebo aby sa zmestili na konkrétnu tému alebo programový blok.
* Musia tiež zvážiť systém hodnotenia a potenciálne sťažnosti divákov.
3. FCC (Federal Communications Commission):
* FCC má určitý dohľad nad obsahom vysielania, ale neurčuje priamo, kedy sa môžu filmy premietať.
* Majú pravidlá neslušnosti ktoré sa týkajú vysielania televízie, ale zameriavajú sa najmä na samotný obsah a nie na konkrétne časy.
4. Miestne predpisy:
* Niektoré miestne komunity môžu mať nariadenia obmedzujúce premietanie určitých filmov počas konkrétnych hodín.
* Sú menej bežné, ale v určitých oblastiach existujú.
5. Rodičovská kontrola:
* Samotní diváci môžu použiť rodičovskú kontrolu na blokovanie obsahu, ktorý považujú za nevhodný pre určité vekové skupiny.
* Ide o dôležitý nástroj pre rodičov, ktorí chcú kontrolovať, čo ich deti pozerajú v televízii.
V podstate je to kombinácia priemyselných postupov, sieťových zásad a spoločenských noriem ktoré určujú, kedy sa filmy môžu premietať v televízii. Neexistuje jediná definitívna odpoveď a konkrétne faktory sa môžu líšiť prípad od prípadu.