1. Začlenenie vodotesných priehradiek:
Jednou z hlavných konštrukčných chýb Titanicu bola prítomnosť jediného, dlhého vodotesného oddelenia. Po zrážke s ľadovcom poškodenie spôsobilo zaplavenie niekoľkých z týchto oddelení, čo nakoniec viedlo k potopeniu. Aby sa to vyriešilo, lode začali zahŕňať viacero menších vodotesných oddelení. Ak dôjde k porušeniu v jednom oddelení, ostatné zostanú nedotknuté, čím sa zabráni postupnému zaplaveniu a zvýši sa šance na prežitie.
2. Predpisy a kapacita záchranných člnov:
Po katastrofe Titanicu boli zavedené prísne predpisy týkajúce sa kapacity záchranných člnov. Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) bol založený v roku 1914 s cieľom stanoviť normy pre vybavenie na záchranu života. Nariadil, aby osobné lode niesli dostatok záchranných člnov na umiestnenie všetkých cestujúcich a členov posádky. Na zabezpečenie pripravenosti postupov záchranných člnov boli potrebné aj pravidelné kontroly a cvičenia.
3. Vylepšenia ľadovej hliadky a navigácie:
V reakcii na zrážku Titanicu s ľadovcom bola zriadená Medzinárodná ľadová hliadka, ktorá má monitorovať a podávať správy o prítomnosti ľadovcov na námorných trasách Severného Atlantiku. To pomohlo lodiam bezpečnejšie navigovať poskytovaním dôležitých informácií o potenciálnych nebezpečenstvách. Okrem toho začali lode používať nové navigačné technológie, ako je radar a ozvena, aby zlepšili svoju schopnosť odhaliť prekážky vo vode.
4. Rádiokomunikácia a tiesňové signály:
Potopenie Titanicu zdôraznilo dôležitosť efektívnej komunikácie počas núdzových situácií. V dôsledku toho boli zavedené predpisy, ktoré od lodí vyžadovali nepretržité rádiové sledovanie a vysielanie núdzových signálov v prípade núdze. Používanie rádiotelegrafie (bezdrôtová telegrafia) sa stalo povinným, čo umožnilo lodiam komunikovať medzi sebou a s pobrežnými stanicami na veľké vzdialenosti.
5. Postupy núdzovej evakuácie:
Konštruktéri a prevádzkovatelia lodí revidovali postupy núdzovej evakuácie na základe ponaučení z katastrofy Titanicu. Zhromažďovacie cvičenia a postupy záchranných člnov boli štandardizované, aby sa zabezpečilo, že cestujúci a posádka budú vyškolení a pripravení na núdzové situácie. Jasné značenie, vylepšené evakuačné trasy a osvetľovacie systémy boli implementované na uľahčenie efektívnej evakuácie pri slabom osvetlení alebo počas nočných núdzových situácií.
6. Normy a prieskumy stavby lodí:
Katastrofa Titanicu viedla k prísnejším normám pre stavbu lodí a komplexnejším prieskumom na zabezpečenie štrukturálnej integrity plavidiel. Klasifikačné spoločnosti, ako napríklad Lloyd's Register, zaviedli nové predpisy pre dizajn trupu, konštrukciu priedelov, nitovanie a špecifikácie materiálov. Lode boli počas výstavby a počas celej životnosti podrobené prísnym prieskumom, aby sa overilo dodržiavanie týchto noriem.
7. Vzdelávanie a školenie v oblasti bezpečnosti:
Po potopení Titanicu sa opäť zameralo na bezpečnostné vzdelávanie a školenie pre cestujúcich aj posádku. Cestujúci boli efektívne informovaní o núdzových postupoch, postupoch záchranných člnov a všeobecných bezpečnostných opatreniach, aby sa zvýšila ich pripravenosť. Členovia posádky absolvovali špecializovaný výcvik v navigácii, kontrole škôd a technikách záchrany života.
Tieto zmeny v lodiarskom priemysle výrazne zlepšili bezpečnostné normy a pomohli predchádzať budúcim katastrofám podobného rozsahu. Ponaučenia získané z potopenia Titanicu naďalej formujú spôsob, akým sú osobné lode navrhnuté, prevádzkované a regulované tak, aby zaistili bezpečnosť a pohodu cestujúcich a posádky na mori.