Existujú tri hlavné typy POV:
* Cieľ POV: Kamera sníma akciu z vonkajšej perspektívy, ako keby publikum bolo pasívnym pozorovateľom.
* Pohľad z pohľadu prvej osoby: Kamera sníma dianie z pohľadu konkrétnej postavy, akoby sa diváci pozerali ich očami.
* POVOR tretej osoby: Kamera sníma akciu z nadhľadu, vševedúceho pohľadu, ako keby diváci sledovali, ako sa príbeh odohráva zhora.
Každý typ POV má svoje výhody a nevýhody. Objektívne POV možno použiť na vytvorenie pocitu realizmu a objektivity, zatiaľ čo POV z pohľadu prvej osoby možno použiť na vytvorenie pocitu intimity a bezprostrednosti. POV z pohľadu tretej osoby možno použiť na poskytnutie širšieho pohľadu na príbeh a na odhalenie informácií o postavách, ktoré si možno oni sami neuvedomujú.
Výber POV je dôležitým kreatívnym rozhodnutím, ktoré môže mať významný vplyv na vyznenie, náladu a celkovú štruktúru filmu.
Tu je niekoľko príkladov toho, ako sa POV používa v rôznych filmoch:
* Vo filme „Občan Kane“ používa Welles na rozprávanie príbehu rôzne POV, vrátane POV z prvej osoby od samotného Kanea, objektívne POV od dokumentárneho štábu a POV z tretej osoby od vševedúceho rozprávača.
* Vo filme „Projekt Blair Witch“ je celý film natočený z pohľadu prvej osoby troch hlavných postáv, čo dáva publiku pocit bezprostrednosti a realizmu.
* Vo filme Krstný otec používa Coppola objektívne POV na zachytenie akcie filmu, ale používa aj POV z pohľadu prvej osoby na zachytenie myšlienok a pocitov hlavnej postavy Michaela Corleoneho.
Voľba POV je mocným nástrojom, ktorý môžu filmári použiť na kontrolu pohľadu publika a na vytváranie rôznych rôznych zážitkov.