Primárnou funkciou rádia na RMS Titanic bolo zabezpečovať komunikáciu medzi loďou a ostatnými plavidlami, ako aj s pobrežnými stanicami. Umožnil lodi odosielať a prijímať správy, ktoré boli kľúčové pre navigáciu, bezpečnosť a koordináciu s inými loďami.
2. Tiesňové signály:
Rádio zohralo rozhodujúcu úlohu pri vysielaní núdzových signálov počas potopenia Titanicu. Potom, čo loď narazila na ľadovec a začala sa potápať, rádioví operátori použili bezdrôtový telegraf (predchodca moderných rádií) na vyslanie známeho núdzového signálu „CQD“ a neskôr „SOS“. To umožnilo blízkym lodiam a pobrežným staniciam prísť Titanicu na pomoc.
3. Komunikácia medzi cestujúcimi a posádkou:
Rádio sa nepoužívalo len v núdzových situáciách; uľahčila tiež komunikáciu medzi cestujúcimi a ich rodinami na pevnine. Cestujúci mohli posielať a prijímať osobné správy prostredníctvom lodného rádia, ktoré bolo napojené na siete pobrežných staníc a pozemných telegrafných liniek.
4. Správy a správy o počasí:
Rádio tiež umožnilo Titanicu prijímať správy a aktuálne informácie o počasí. Pre posádku lode to bolo dôležité, aby mohla prijímať informované rozhodnutia o navigácii a bezpečnosti cestujúcich.
5. Zábava:
Rádio slúžilo okrem funkčných komunikačných účelov aj ako zdroj zábavy pre cestujúcich. Operátori rádia na palube lode príležitostne púšťali hudbu, správy a iné programy, ktoré si cestujúci mohli počas cesty vychutnať.